Tatranské bystriny už zarybňujú: V horských tokoch tisíce nových obyvateľov
Štátne lesy TANAP-u začali dnes so zarybňovaním tokov na území Tatranského a Pieninského národného parku, ktoré majú vo svojej správe.

10 tisíc nových rýb
Nová generácia pstruhov oživí horské bystriny od Oravíc až po Červený Kláštor. Rovnako ako po minulé roky vysadia celkovo šesťdesiattisíc kusov násad pstruha potočného a päťtisíc kusov lipňa tymianového. V každom z jedenástich ochranných obvodov Štátnych lesov TANAP-u vypustia do vodných tokov pracovníci Strediska genofondu rýb vo Východnej v priebehu júna po päťtisíc kusov násad pstruha potočného.
„Robíme tak každý rok najmä preto, aby sme udržali populácie pôvodných druhov rýb vyskytujúcich sa v tejto oblasti,“ vysvetlil Peter Kriššák, vedúci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u vo Východnej.
Pribudli pstruhy i lipne
Ďalších päťtisíc kusov násad pstruha potočného a päťtisíc kusov lipňa tymianového začne svoju púť vo vodách Bieleho Váhu. „Rybky v tatranských bystrinách majú ideálne životné podmienky. Po čase, keď dorastú, dostanú sa aj do nižších úsekov riek Oravy, Popradu a Dunajca,“ dodal Kriššák.
Okrem pstruhov potočných a lipňov tymianových vo Východnej chovajú aj pstruhy dúhové, hlavátky či sivone americké. Ryby záujemcom ponúkajú aj na predaj – a to nielen vo forme násad, ale i na konzum.