VIDEO+FOTO: Košické budovy majú v sebe kúsok Prahy. Máme aj prvú verejnú stavbu na Slovensku
Stopy Československej republiky (ČSR) sú v Košiciach podľa Heleny Miškufovej zo Slovensko-českého klubu v SR viditeľné aj v architektúre.
Ako hovorí, kúsok Prahy v sebe nesú napríklad budova Hlavnej pošty, Masarykova kolónia bankových úradníkov či takzvaná Malá Praha. Podľa nej je v Košiciach mnoho budov, ktoré projektovali českí architekti.
Ako pripomenula, keďže po roku 1918 vznikol nový štátny útvar a v jeho východnej časti nebol dostatok odborných pracovníkov štátnej správy, začali sem prichádzať ľudia s potrebným vzdelaním. „Boli to štátni úradníci, policajti, železničiari či učitelia. Nebolo to o desiatkach alebo stovkách, ale o tisícoch ľudí,“ povedala.
Malá Praha
Počas desiatich rokov sa od vzniku ČSR do Košíc prisťahovalo takmer 16-tisíc nových obyvateľov, čo prinieslo aj bytovú krízu. Keďže hlavným mesto republiky už nebola Budapešť ale Praha, menili sa aj kultúrne vplyvy. Novou výstavbou sa do centra mesta dostávala i moderná architektúra.
„Pri riešení bytovej krízy v Košiciach sa prelomovou stala výstavba nájomných bytových domov pre železničných zamestnancov, tzv. Malá Praha. Išlo o projekty dvoch monumentálnych bytových komplexov s vnútornými dvormi, jeden pre úradníkov a druhý pre robotníkov,“ uviedla architektka Adriana Priatková s tým, že ich vyhotovili českí architekti Rudolf Brebta, Václav Bartoš a Július Zikmund v spolupráci s Bohumilom Jelínkom.
Bytový útvar Masarykova kolónia bankových úradníkov je oproti budove Technickej univerzite a bol postavený podľa projektu Josefa Poláška.
Záhradky uprostred štvorca
Je zaradený aj do zoznamu medzinárodnej organizácie na ochranu modernej architektúry DOCOMOMO. „Je to štvorec, ktorý bol neskonale výhodne a zaujímavo architektonicky riešený. Celý komplex spočíval v tom, že mal napríklad aj spoločnú práčovňu, domovníka, predajňu. Uprostred štvorca boli záhradky, kde si pestovali zeleninu, bazén pre deti, lavička i pylón s bustou Tomáša Garriquea Masaryka, ktorá v 50. rokoch zmizla,“ doplnila Miškufová s tým, že občianske združenie, ktoré vzniklo, ju chce vrátiť na pôvodné miesto.
Jedným z najvýznamnejších stavebných inžinierov pôsobiacich v Košiciach bol počas prvej ČSR Alojz Novák, ktorý stál aj za výstavbou kostola Krista Kráľ.
„Nevidieť ho z ulice, je akoby skrytý vo dvore kláštora. Je výsledkom práce českého architekta Rudolfa Brebtu a postavil ho Novák. V Košiciach postavil veľa objektov a bytov, napr. na konci Komenského ulice alebo na Hrnčiarskej ulicu pred Rodoštom,“ povedala Miškufová.
Kultúrnou pamiatkou je aj zoskupenie budov Hlavnej pošty. „Zarazilo ma, keď tam raz stála skupina mladých študentov z Viedne. Vraj sa prišli pozrieť na to, ako vyzerá funkcionalistická stavba v Košiciach,“ uzavrela.
Podľa Priatkovej sa budova na Poštovej ulici považuje za prvú verejnú stavbu na Slovensku, ktorá bola postavená v modernom duchu. Rozsiahly blok terajšej pošty v Košiciach bol postavený v rokoch 1928 až 1930.
